Nostalgia kúpania

Kúpele sú celý svet!
Buď úprimný a priznaj, že miluješ kúpanie, a to rovnako ako naši predkovia z celého sveta. Naším cieľom je predstaviť vám známe kúpele rakúsko-uhorskej monarchie spolu so zaujímavým spoločenským životom a bohatou kultúrnou tradíciou.

Je pravda, že žiadne iné krajiny v Európe neboli požehnané vodou tak vysokej kvality, ako bolo historické Rakúsko-Uhorsko. Z dôvodu špeciálnych geologických podmienok sú v Karpatskej kotline skryté jedinečné zdroje minerálnej vody. Tieto zdroje minerálnej a liečivej vody vznikali pozdĺž prasklín alebo sa objavili v dôsledku sopečnej činnosti. Liečivá voda je druh vody, ktorá obsahuje viac soli a plynu ako obvykle, obsahuje zriedkavo sa vyskytujúce zlúčeniny a môže mať aj vyššiu teplotu ako normálna minerálna voda.

Od samého začiatku boli termálne pramene a minerálne vody využívané na zásobovanie jednoduchých alebo veľkých verejných kúpeľov, ktoré boli postavené nad nimi. Kultúra týchto kúpeľných miest bola ovplyvnená kultúrnymi tradíciami iných národov, ako sú Rimania alebo Turci, a tiež sa formovala počas stoviek desaťročí počas rakúsko-uhorskej monarchie, keď sa spoločenský život mešťanov zmenil a rozkvitali aj módne kúpeľné mestá. Kultúra kúpeľníctva, špecifická pre monarchiu, nevznikla spontánne, bola priamo ovplyvnená vývojom vtedajšej chémie, biológie a lekárskych štúdií. Verejný záujem o liečivé a minerálne vody vzrástol v priebehu 18. storočia. Jeho pôvod možno sledovať v nariadení Márie Terézie z decembra 1762, v ktorom nariadila preskúmanie minerálnych vôd habsburskej monarchie, ako aj ich zavádzanie do obchodu. Jozef II. šiel trochu ďalej a zaslúžil sa o nariadenia niekoľkých zdravotných a kúpeľných predpisov. Jeho zásluhou začal kvitnúť kúpeľný život habsburskej monarchie. V období cisára Františka I. a jeho politických zámerov s kultúrou kúpeľníctva bolo za rekreačné oblasti vyhlásených niekoľko rakúskych a českých miest.

To bola ďalšia veľká obhajoba. Najväčším podporovateľom uhorského kúpeľníctva bol palatín Jozef, ktorý navštevoval Balatonfüred často na kúpeľnú terapiu.

Popri rakúsko-uhorskej šľachte v 19. storočí bol rozvoj meštianstva predpokladom masového záujmu o kúpeľné miesta. V prvej polovici storočia to spôsobilo šialenstvo cestovania na dovolenku, vtedy už bolo v krajine 30 kúpeľných miest vysokej kvality a prvotriednych kúpeľov. Rekreačné strediská, ako boli Baden bei Wien, Bad Ischl, Bad Gastein, Gräfenberg, Karlsbad, Marienbad, Franzesbad, Balatonfüred, Heviz, Parád, Pöstyen, Bartfafürdö, Trencsenteplic, Tatrafüred, Buda, Borszek, Szovata, Herkulesfürdö, Abbazia, Crikvenica, Rohitsch, Daruvar, Palics, Lipik, boli najlepšie. V roku 1876 bol dokonca prijatý zákon o verejnom zdravotníctve, ktorý objasňoval nariadenia a zákony týkajúce sa minerálnych vôd a spôsobu prevádzkovania „moderného“ liečebného kúpeľa. Zlatý vek kúpeľov trval zhruba päťdesiat rokov od vzniku rakúsko-uhorskej monarchie. Cestovný ruch, o ktorom dnes hovoríme, sa začal v druhej polovici 19. storočia v každej európskej krajine. Koncom 19. storočia s rozvojom miest mnohí ľudia cítili, že je čas odísť z davu a stráviť leto na zdravšom mieste v blízkosti prírody. So zľavou 33% na železničné lístky do kúpeľov na území monarchie sa kúpeľné procedúry stali najobľúbenejším spôsobom, ako stráviť voľný čas. Kúpele boli tiež miestom, kde sa ľudia mohli baviť – na rozdiel od samotnej liečby zdravotných problémov.

Vážení čitatelia, užite si čaro starých čias!